Prečo som dobrovoľníkom?

ALENKA, Adotuj si starých rodičov

Pre dobrovoľníctvo som sa rozhodla, lebo som chcela popri bežnom živote robiť niečo skutočne zmysluplné, niečo, čo pomôže druhému človeku. Pochopila som,  že najdôležitejšie v živote je dávať si navzájom medzi ľuďmi lásku, súcit a pochopenie.

Prekvapilo ma, aké je to ťažké –  vidieť trápenie druhého (starého človeka) a pochopiť, že jeho stav nemôžeme zmeniť, môžeme mu ho len uľahčiť a potešiť ho. Moje okolie na môj nápad reagovalo s počudovaním:-)

EVKA, Adoptuj si starých rodičov

Možnosť "adoptovať" si starého rodiča ma hneď upútala. Hoci som na začiatku presne nevedela, čo bude táto forma dobrovoľníctva obnášať, očakávala som zmysluplné využitie času prospešné pre seniora aj pre mňa, čo sa mi iba potvrdilo. Mne dávajú návštevy veľa, keďže je to možnosť ako spoznať svet starších - čo je niečo nad čím sa mladý človek väčšinou nezamýšľa.

Pani, ktorú navštevujem, je zas rada, že má „spojenie" s vonkajším svetom. Oceňujem tiež, že keďže ide o organizovaný program, vždy je na koho sa obrátiť v prípade otázok ohľadom práce so seniorom napríklad aj na pravidelných supervíziách dobrovoľníkov. Vrelo odporúčam tento program každému, kto má trochu času a chce niečo spraviť pre našich seniorov :-)

JANKA, Adoptuj si starých rodičov 

Keďže som svoju babku a dedka stratila veľmi skoro, vždy som mala prázdno v srdci, keď sa rozprávalo o starých rodičoch, a preto som sa rada zapojila do dobrovoľníckeho programu pre seniorov. Tieto návštevy mi prinášajú uspokojenie na duši a dobrý pocit, že som pomohla.

Prekvapilo ma, že aj keď som po práci unavená a mám myseľ iba na odpočinok, predsa idem za "starkým" - ako ho doma volám - a moja myseľ sa preorientuje a dokáže sa hodinu venovať inému človeku a potom odchádzam ako z rozprávky - šťastná a pokojná. Moje okolie stále neverí, že sa v dnešnej dobe nájde niekto, kto táto prácu vykonáva bezplatne a dobrovoľne. Ale mňa to teší.

ĽUBKA, Adoptuj si starých rodičov

K dobrovoľníctvu ma priviedol fakt, že mi vyrástli mi deti, a ja som mala zrazu voľný čas, ktorého som napriek stretnutiami s priateľmi, kultúre, knihám či rodine mala stále dosť, a keďže sa poznám s pani riaditeľkou, tak mi navrhla, či by som sa nechcela stať dobrovoľníčkou a...stala som sa. Ani som neočakávala, že by mi táto práca mala niečo priniesť. Ale priniesla mi poznanie, že aj seniori môžu byť príma kamoši

Táto práca ma veľmi prekvapila. Keďže sa stále niekam ponáhľam, stále niečo nestíham,  keď prejdem bránou „Náruče“ do náruče mojej „kamarátky“, tak automaticky spomalím, spomalím pohyby, reč, gestikuláciu, zrazu čas plynie úplne inak, tak pomaly, ležérne. Ľudia z môjho okolia sa nestačia čudovať: „ty máš čas ešte aj na toto?“ , ale v podstate sú radi, že keď zostarnú, tak mám prax a nenechám ich nepovšimnutých. Mám rada túto prácu, získala som nové kamošky medzi dobrovoľníčkami a hlavne získala som moju pani Gizku.

Šarlotka, Adoptuj si starých rodičov 

Mala som veľkú potrebu pomáhať seniorom, pretože sa im venuje veľmi málo pozornosti. Dobrovoľníctvo mi prináša veľkú radosť z radosti seniora. Tešíme sa na každé spoločné stretnutie. Z každého stretnutia odchádzam plná nových zážitkov, ktoré ma veľmi obohacujú v duchovnom raste. Miestami mám pocit, že sa vznášam po odchode od seniora. Je to úžasné, to sa nedá opísať, musí sa to zažiť.

Reakcie okolia na moje dobrovoľníctvo sú veľmi rozpačité, ale viac pozitívne. Som veľmi rada, že môžem šíriť zvesti o dobrovoľníctve, veľa ľudí ju hodnotilo pozitívne a chceli vedieť podrobnosti o činnosti ale podotkli, že tak toto by sme v živote nemohli robiť a zadarmo???

Soňa, Adoptuj si starých rodičov

Dobrovoľníčkou som sa stala preto, lebo "Najväčším šťastím v živote človeka je urobiť šťastným druhého", chcela som byť užitočná, pomáhať (nič viac). Vďaka dobrovoľníctvu som získala  reálnejší pohľad na vlastné problémy, ktoré sú oproti starobe a chorobe v starobe oveľa menšie, relax, lásku. Naplnili sa moje očakávania, cítim presne to, čo som očakávala, vnútorne uspokojenie, nič ma neprekvapilo, možno len to, že seniori sú ako malé deti, ak sa venujete chvíľu inému, cítite z nich miernu žiarlivosť :-)

Veľa ľudí o mojom dobrovoľníctve nevie,  tí, čo vedia sú prekvapení a obdivujú ma (ja celkom nechápem prečo, každý môže robiť dobrovoľníctvo, ale asi to v každom musí najprv dozrieť, ako to dozrelo aj vo mne. Je to hrozne jednoduchá forma pomoci a pritom obojstranne veľmi účinná.)

MagdalénKa, Adoptuj si starých rodičov

Dobrovoľníčkou som sa stala z dôvodu, že som chcela svoj voľný čas venovať niečomu užitočnému a pritom  urobiť niekomu radosť. Tiež ma vždy zaujímala práca so seniormi a chcela som im byť bližšie.  Vďaka dobrovoľníctvu som spoznala  nových a príjemných ľudí a tiež som získala iný pohľad na prácu a celkové okolie tohto zariadenia.

Pravidelné návštevy sa stali súčasťou môjho života a je to pre mňa príjemne strávený čas s človekom, s ktorým si mám stále čo povedať. Mám možnosť sa vytrhnúť z bežných starostí a povinností a vydýchnuť si. Pred prvou návštevou som mala obavy ako to celé bude prebiehať. Predsa len, komunikovať s úplne cudzím človekom môže byť pre obe strany komplikované. Nakoľko zariadenie tento projekt dokonale pripravilo, všetko prebehlo v úplnom poriadku a to bolo pre mňa zrejme najväčším prekvapením.

Seniori nás výborne prijali. S ľahkosťou som sa stala súčasťou tohto projektu. Prvotné ohlasy na moje dobrovoľníctvo boli rôzne. Často som dostávala otázku, prečo to robím a čo z toho mám. Časom som však  moje blízke i vzdialenejšie okolie presvedčila o dôležitosti projektu "Adoptuj si svojich starých rodičov" a stretávam sa s tým, že ľudí zaujíma v čom tento projekt spočíva a chcú vedieť o ňom viac. Stretla som sa aj s obdivom, že som sa prihlásila. Ale podstatný je práve môj osobný pocit a ten je veľmi dobrý.